Som s priateľom 4,5 roka, z toho 2,5 roka spolu žijeme. Ja dcéru 15 rokov, on dcéru skoro 13 rokov. Je toho veľa.. Vymanila som sa z 20.ročného vzťahu (čo bolo náročné, ale to teraz nechcem preberať). Priateľ bol vo vzťahu 12 rokov. Ja mám stridavú starostlivosť o dieťa a pritelova dcéra je v stále starostlivosti svojej matky (dostáva 4000 kc mesačne). Nielen, že to tak nie je.. Jeho dcéra je u nás normálne 15 dní v mesiaci, čo sa poznáme. ak mu nevadí, že ju platí zbytočne, tak to beriem.. Jej mamička je úplný šialenec, dievča tam chodí len preto, že vlastne musí (predtým boli šialené scény, ale tie časom ustúpili). K veci: Vianoce vychádzajú tak, že by dievčatá mali byť u nás.

s

Ja s mojím ex sme dohovorení, že my si urobíme večer už o 17hod a potom ju odveziem k nemu.. Lenže mamička si zmyslela, že jednoducho bude jej dcéra s ňou (aj keď to vychádza na nás) a nie je s ňou vôbec reč. Ani, to, že si teda urobíme Vianoce o 17. hod a potom ju dovezieme, tak ako tú moju. so mnou.. Neviem, čo si o tom mám myslieť a je mi to celkom ľúto. Zároveň nechcem na priateľa tlačiť. Lenže keď na neho nebudem tlačiť, tak sa nikdy nerozhojdá a takéto správanie si nechá ďalej páčiť.

s

Ja s tým nesúhlasím, pretože jej matka si určuje pravidlá, hoci by mala byť rada, že my jej vychádzame v ústrety. Nech nad tým premýšľam ako premýšľam, bohužiaľ nenachádzam žiadne riešenie a to ma mrzí. Viem, že priateľovi sa jej správanie tiež nepáči, ale najskôr sa jej boji niečo povedať a má z toho strach. Neviem, ako sa v tejto situácii zachovať a či do toho mám vôbec zasahovať. Také jednanie mi ale z jej strany hrozne vadí a na druhú stranu si hovorím, že by som si to predsa asi nemala nechať úplne páčiť, keď ona sa takto správa. Dúfam, že sa to vyrieši a priateľ jej niečo povie. Som na tú ženskú hrozne alergická.